Podzemná voda je súčasťou životného prostredia, nachádza sa v podzemí rozsiahlych území, ktoré sú využívané poľnohospodársky, priemyselne, dopravne, rekreačne, prebieha na nich stavebná činnosť a sú miestom pre mnohé skládky odpadov a nebezpečných látok. V týchto istých územiach je podzemná voda čerpaná zo studní vodárenských zdrojov na pitné účely. Táto situácia je zdrojom neustálych konfliktov medzi hospodárskym využitím územia, osídľovaním územia a ochranou kvality podzemných vôd. Priorita však musí byť jasná. Prvoradá musí byť udržateľnosť kvantity a kvality podzemných vôd a to aj v kontexte adaptácie na klimatické zmeny.

Na Slovensku evidujeme štyri stupne ochrany pitnej vody. Každý z nich je popísaný v legislatíve, či už európskej alebo slovenskej. V nasledujúcich kapitolách popisujeme každý stupeň ochrany a navrhované zmeny, resp. nápravné opatrenia.

1. Stupeň ochrany: Eliminácia zdrojov znečistenia

Prvým stupňom ochrany podzemnej vody a teda aj pitnej vody je zabránenie nadmernému znečisťovaniu podzemných vôd zo zdrojov znečistenia a aktívne vyhľadávanie a sanácia tých zdrojov znečistenia, ktoré spôsobujú environmentálne a zdravotné riziká. K znečisťovaniu podzemných vôd dochádza často v blízkosti obytných zón, kde obyvatelia podzemnú vodu využívajú na závlahy, do bazénov, dokonca niekedy aj na pitné účely. Pri prekročení limitných koncentrácií v podzemnej vode, toto znečistenie môže obyvateľom spôsobovať vážne zdravotné riziká. Štát vykonáva prieskum environmentálnych záťaží (kontaminovaných území), ktorý je v súčasnej dobe financovaný hlavne z eurofondov. Je to dobrý krok k zamedzeniu znečisťovaniu podzemných vôd a aj dobrý krok k ochrane zdravia obyvateľov. Táto činnosť však nereflektuje komplexnosť problému. Veď len na území Bratislavy je evidovaných 100 environmentálnych záťaží (kontaminovaných území). Upozorňujeme, že evidencia zdrojov znečisťovania podzemných vôd a vyhľadávanie znečistení podzemnej vody nie je v dnešnej dobe dostatočne dôkladná. Potvrdzujú to také udalosti, ako je prienik znečistenia do Žitného ostrova zo skládky Vrakuňa, či rozsiahle a slabo kontrolované znečistenia na území Bratislavy. Príkladom je masívne znečistenie podzemnej vody zo zóny bývalej rafinérie Apollo, či chemickej továrne Dimitrovka. V oblasti prvého stupňa monitorovania je teda potrebné okamžite zlepšiť systém vyhľadávania a evidovania záťaží (zdrojov znečistenia podzemných vôd).

Čo navrhujeme

1. Zlepšiť systém vyhľadávania a evidovania záťaží (zdrojov znečistenia). Revidovať postupy vyhodnocovania kontaminačných mrakov a z nich vyplývajúcich environmentálnych a zdravotných rizík. Do riešení zaviezť komplexnosť.
2. Vybudovať rozsiahly, prehľadný a komplexný štátny informačný systém znečistenia podzemných vôd, ktorý bude verejne prístupný a prehľadný. Tento systém by mal byť súčasťou štátneho multi-rezortného informačného systému o stave a využívaní vôd (MRISOV)
3. Zaviesť do kontroly používania hnojív a pesticídov v chránených vodohospodárskych oblastiach namiesto formálnych povoľovaní množstiev použitých chemikálií moderný systém kontroly.
4. Uspôsobiť štátnu správu a vyškoliť na používanie nástroja systému MRISOV, ktorý bude povinne využívaný v procese schvaľovania činnosti ovplyvňujúcej kvantitu a kvalitu podzemných vôd a určovaní priorít pri sanáciách záťaží.

Zistiť viac

2. Stupeň ochrany: Monitorovanie podzemnej vody

Pitná voda sa získava z podzemnej vody. Geologické prostredie podzemia je napĺňané vodou z riek a zo zrážok. Voda prúdi pórovitým a puklinovým prostredím podzemia, ako rozsiahla rieka z vyššie položených miest do nižších. Cestou podzemná voda preteká popod rozsiahle osídlené územia, priemyselné oblasti, poľnohospodárske plochy. V niektorých úsekoch prúdenia môže byť podzemná voda znečistená zo zdrojov znečistenia.

Štát má povinnosť monitorovať a chrániť kvantitu a kvalitu podzemnej vody v celom útvare podzemnej vody, lebo táto môže prúdiť smerom do oblastí vodárenských zdrojov. Takýmto útvarom je napríklad celý Žitný ostrov. Monitorovanie musí zabezpečiť informácie o kvalite vody v celom vodnom útvare. Na to je potrebná dostatočne hustá monitorovacia sieť vrtov. V prípade Žitného ostrova je existujúca sieť nepostačujúca. Okrem toho, že je nedostatočne hustá, je nedostatočný aj počet analyzovaných parametrov, nakoľko neobsahuje všetky identifikované škodlivé látky, unikajúce zo známych zdrojov znečisťovania

Čo navrhujeme

1. Vybudovať účinnú monitorovaciu sieť vrtov, v ktorých sa v pravidelných intervaloch budú monitorovať všetky znečisťujúce látky, ktoré môžu prenikať do podzemných vôd.
2. Evidovať údaje z tejto siete v navrhovanom štátnom systéme MRISOV, ktoré budú bezplatne využívané súkromnými aj právnickými osobami. Navrhovaný štátny MRISOV musí zahŕňať všetky informácie o činnostiach a javoch majúcich potenciálny vplyv na kvantitu a kvalitu podzemných vôd;
3. Používať modelové nástroje tak, aby bola možná skorá predpoveď nepriaznivých situácií pre kvantitu a kvalitu podzemných vôd.

Zistiť viac

3. Stupeň ochrany: Ochranné pásma vodárenských zdrojov

Podzemná alebo povrchová voda prúdi do ochranných pásiem vodárenského zdroja. V oblasti ochranných pásiem by mali byť dostatočne a účinne regulované činnosti, ktoré by mohli spôsobiť prienik znečistenia do podzemných alebo povrchových vôd. Zabezpečenie územia ochranného pásma však nedokáže riešiť prípad, kedy zlyhá druhý stupeň ochrany, t.j. znečistená voda doň prúdi z okolia. Vtedy je bez zavinenia vodárenskej spoločnosti, nutné odstavenie vodárenského zdroja. Čiastočným riešením môže byť úprava už vyčerpanej vody zo studní, tak ako sa to stalo v prípade studní zásobujúcich šesť obcí na území Žitného ostrova koncom roka 2017. V takomto prípade je však potrebné zvýšiť náklady na ťažbu pitnej vody a zásoby podzemnej vody ostávajú kontaminované, čo je neprijateľné.

Na predchádzanie takémuto zlyhaniu, by v súčinnosti s monitorovaním podzemných vôd vodárenské spoločnosti mali vypracovať analýzu rizík vodného zdroja najmenej raz ročne.

Občania SR majú z ústavy právo na informácie o stave jednotlivých zložiek ŽP a tým aj nárok na informácie o kvalite ich pitnej vody. Tak ako v prípade kvality ovzdušia je potrebné, aby všetky vodárenské spoločnosti uverejňovali na jednom mieste a v prehľadnom formáte výsledky kvality pitnej vody pre jednotlivé obce, ktoré zásobujú. Týmto sa obciam umožní zverejniť aktuálne výsledky na stránkach obecných a miestnych úradov.

Čo navrhujeme

1. Povinnosť vodárenským spoločnostiam vypracovať Plán bezpečnosti pitnej vody (Water safety plan), ktorý sa bude raz ročne aktualizovať. Plán bude okrem iného slúžiť na vyhodnocovanie vplyvu kvality podzemnej vody na vodu v ochrannom pásme vodného zdroja.
2. Umožniť aktívny vstup vodárenských spoločností do rozvojových plánov v ochrannom pásme, najmä s ohľadom na budovanie potenciálnych zdrojov znečistenia podzemnej vody. Ochranné pásma veľko-zdrojov pitnej vody by mali dostať štatút „Významného ochranného pásma“.
3. Povinnosť vodárenským spoločnostiam poskytovať všetkým občanom SR pravidelné a úplné informácie o kvalite ich pitnej vody.

Zistiť viac

4. Stupeň ochrany: Kontrola kvality vody v studni a u spotrebiteľa

Prostredníctvom hygienického dozoru je garantovaná kvalita pitnej vody, ktorú konzumujú koncoví spotrebitelia. V prípade potvrdeného výskytu zdraviu škodlivých látok na vodovodnom kohútiku v koncentráciách presahujúcich limitné hodnoty, by mal nasledovať okamžitý zákaz konzumácie znečistenej vody a zabezpečenie náhradnej dodávky pitnej vody. V takomto prípade musí tiež nasledovať vyšetrenie zlyhania predchádzajúcich troch stupňov kontroly a vyvodenie zodpovednosti, ktoré v prípade preukázania zanedbania kontroly má byť uzavreté primeranou pokutou.

Čo navrhujeme

1. Aktívne kontrolovať kvalitu pitnej vody na všetkých vodných zdrojoch v SR príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva a to minimálne raz ročne vlastným odberom a komplexnou analýzou.
2. Vydávať upresnenia záväzných limitov pitnej vody pre tie kontaminanty, ktoré sa vo vodách nachádzajú a nemajú v platnej slovenskej legislatíve limit. Takými sú napríklad jednotlivé pesticídy alebo ich metabolity.
3. Vyšetriť zlyhania predchádzajúcich troch stupňov kontroly v prípade výskytu kontaminovanej pitnej vody na vodovodnom kohútiku z vodného zdroja a zvážiť vyvodenie osobnej zodpovednosti.
4. Bezodkladne informovať všetkých občanov (príslušné obce), ktorí využívajú individuálne studne v prípade, že voda v ich okolí nie je vhodná na pitné účely.

Zistiť viac